nemozem chytit dazd je tak rychly rozplyva sa na papieri
stastie tisic mil vzdialene dusa sa plazi v kvapkach
sila ma taha k zemi aby som mohol vyrast do kamennej zahrady
skrekot ma drzi pri vasni trha piesty zakony a mysel
moja dusa je rieka nezakreslena v atlase skazenych ruk
chcel som patrit sebe ale vietor ma odvial do jej srdca
tak sa krutim na hojdacke z prirodnych snov o spravodlivosti
pijem vodku z tabletky nie je mi dosmiechu ale skacem
pocuvam rady mudrca padajuceho do priepasti s liekom na mladost
pijem recyklovatelne mlieko z kravy na jedno pouzitie
som otvoreny novym napadom stojacich na zneuzivani slnka
verim na osud a neverim ze sa mi to raz vrati
kam sa mam stratit ked sa nemozem pohnut
nohy zaliate v silikone doby
viera ideal svetonazor nabozenstvo dogma
schyzofrenia manipulacia media pravda
Komentáre